Život sv. Jakuba | Svätojakubská cesta

Apoštol Jakub, označovaný Starší či Zebedejov (na odlíšenie sa od menovcov Jakuba Alfeovho a Jakuba Spravodlivého), bol jeden z dvanástich apoštolov – učeníkov Ježiša Krista. Meno Jakub je slovenská podoba mena Iakobos, pogréčteného tvaru mena starozákonného patriarchu Jakoba (hebrejsky: יעקב‎‎‎‎, Ja’akov). Význam mena: ten, ktorý nasleduje Boha (hebr.).

Život, detstvo a povolanie k službe

Jakub pochádzal z Betsaidy pri Genezaretskom jazere v Izraeli. Jeho rodičia, Zebedeus a Salome, boli rybármi, jeho brat Ján bol apoštol a evanjelista.

Ježiš Jakuba povolal hneď po Petrovi a jeho bratovi Ondrejovi i s mladším bratom Jánom, keď na lodi spoločne so svojím otcom opravovali siete (Mt 4,21-22 a Mk 1,19-20). Boli rybármi a vo svojom remesle zrejme i podnikatelia, lebo mali aj pomocníkov (Mk 1,20). Podľa evanjelia obaja veľkodušne opustili otca i loď a šli za ním. V uvedených zoznamoch Kristových apoštolov zaujíma Jakub druhé miesto po Petrovi v evanjeliu podľa Mareka (3,17) alebo tretie miesto po Petrovi a Ondrejovi v evanjeliách Matúša (10,2) a Lukáša (6,14), zatiaľ čo v Skutkoch apoštolov prichádza po Petrovi a Jánovi. Je o ňom zmienka pred Jánom, keď obaja bratia žiadajú Ježiša, aby sedeli jeden po jeho pravici a druhý po jeho ľavici vo chvíli jeho uvedenia na trón v kráľovstve (Mt 20,20-28 alebo Mk 10,35-40).

Pre jeho búrlivý temperament dal Ježíš obom bratom, Jakubovi a Janovi, mnohoznačné priezvisko „Boanerghés“, čo znamená „synovia hromu“ (Mk 3,17). Lukáš hovorí, že keď Ježiš so svojimi učeníkmi putoval do Jeruzalema, poslal pred sebou poslov: „Tí cestou prišli do jednej samárskej dediny, aby tam pripravili nocľah. Ale Samaritáni ho neprijali, pretože mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, chceš, aby sme zvolali z neba oheň, aby ich zahubil? On sa však obrátil a prísne ich pokarhal“ (Lk 9,52-55).

Jakub je v biblických úryvkoch častejšie uvádzaný za Petrom hneď na druhom mieste, a tým je zdôraznená jeho dôležitosť. Spolu s Petrom a Jánom patril Jakub ku Kristovým privilegovaným učeníkom, usudzuje sa z toho, že boli Ježišom povolávaný k významným intímnym udalostiam. Nech išlo o vzkriesenie Jairovej dcéry (Mk 5,37; Lk 8,51), o udalosť Premenenia na hore Tábor (Mt 17,1; Mk 9,2; Lk 9,28), zahájenia tzv. eschatologického príhovoru (Mk 13,3) alebo povolania do Ježišovej blízkosti v Getsemanskej záhrade, kde sa potom z úzkosti potil krvou (Mt 26,37; Mk 14,33). Po Ježišovom Nanebovstúpení hlásal Jakub evanjelium. Jedna vec zostáva úplne jasná, a síce to, že Jakub sa tešil veľkej autorite vo vnútri prvotnej cirkvi v Jeruzaleme, podieľal sa na jej budovaní a spolu s Petrom za ňu cítil pastoračnú zodpovednosť. Jakub bol prvý biskup Jeruzalema. Východní kresťania i Fraternita Jeruzalem rozvíjajú tento historický prameň aj v liturgii. Po Jakubovi sa stal biskupom Jeruzalema sv. Simeón (r. 70 -107).

Dielo

Jakubovi je niektorými teológmi a historikmi pripisované autorstvo Listu sv. Jakuba, jednej z časti Nového zákona, väčšina bádateľov sa ale prikláňa k tomu, že List sv. Jakuba napísal buď Jakub, brat Pána (predstaviteľ jeruzalemského zboru, ukameňovaný v r. 62), alebo niekto iný.

Nepredstavuje sa tu však ani ako „brat Pána“ ani ako apoštol, ale ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jak 1,1). Tento list zaujíma v kánone kresťanských Písiem prvé miesto medzi takzvanými katolíckymi listami, t.j. určenými nielen jednej, ale mnoho cirkvám. Veľký dôraz sa v ňom kladie na nutnosť neobmedzovať vlastnú vieru na obyčajnú verbálnu či abstraktnú deklaráciu, ale konkrétnejšie ju vyjadrovať v dobrých skutkoch. Veľmi príznačná v tomto liste je veta, podľa ktorej je „viera bez skutkov mŕtva“ (Jak 2,26).

Pôsobisko

Podľa jednej neskoršej tradície siahajúcej k Izidorovi Sevilskému, hlásal Jakub evanjelium v Španielsku, ktoré bolo dôležitým regiónom Rímskej ríše. Iná tradícia uvádza, že jeho hlavným pôsobiskom bol Jeruzalem a Samária. Podľa nej sa Španielsko stalo až domovom jeho ostatkov – relikvií. O jeho legendárnych cestách však nie je mnoho spoľahlivých prameňov.

Mučeníctvo

Podľa tradície bol v Jeruzaleme okolo Veľkej noci v roku 44 zatknutý vojakmi Herodu Agripy I., ktorý bol vnukom Heroda Veľkého, a na príkaz kráľa sťatý mečom. Jakubovu popravu uvádzajú Skutky apoštolov 12,2 a správa o nej existuje tiež od raného cirkevného dejepisca Euzébia v spisoch Klementa Alexandrijského. Jakub bol prvý z dvanástich Kristových apoštolov, ktorý podstúpil mučenícku smrť v r. 62 alebo 69 AD.

Legendy

V súvislosti s jeho popravou sa tiež hovorí o farizejovi Joziášovi, ktorý mu vraj pri zatýkaní za pomoci podplatenej spodiny hodil okolo krku povraz. Cestou na popravisko šiel sprievod okolo domu, kde sedel muž chorý na dnu; nebol schopný chôdze a prosil Jakuba o pomoc. K smrti odsúdený chorému povedal: „V mene môjho Pána Ježiša Krista, vstaň zdravý a chváľ svojho Spasiteľa.“ Muž sa zdvihol a mohol zasa chodiť. Joziáš sa pod vplyvom tohto zázraku obrátil. Na popravisku prosil Joziáš za odpustenie a vyznal vieru v Krista. Dostal od Jakuba bozk pokoja a bol potom spolu s Jakubom sťatý.

Niekoľko legiend o svätom Jakubovi vysvetľuje, ako sa z Jeruzalema po Ježišovej smrti dostal na Pyrenejský polostrov. Podľa jednej z nich odišiel z Palestíny hlásať evanjelium a došiel až do dnešného Španielska.

Jeho misijná činnosť na Pyrenejskom polostrove sa stretla s rozhodným odmietnutím miestneho obyvateľstva. Svätému Jakubovi sa tu podarilo získať len 8 učeníkov. Legenda hovorí, že sa všetci stretli jednu noc za múrmi rímskej pevnosti Caesaraugusty na pravom brehu rieky Ebro. Sklamaný neúspechom svojho misijného pôsobenia sa chcel sv. Jakub ihneď vrátiť do Palestíny. A práve vtedy uprostred mrazivej januárovej noci roku 40 sa na nebi ukázal neobvyklý jas a v ňom anjeli, ktorí prinášali jaspisový stĺp (pilar) s Matkou Božou. Anjeli postavili stĺp na zem a Panna Mária prehovorila k svätému Jakubovi: „Syn, to miesto je určené k tomu, aby som tu bola uctievaná. Vďaka tebe tu povstane na moju pamiatku kostol. Pri tom stĺpe postavíš oltár. Na tomto mieste vykoná na môj príhovor moc Najvyššieho neobyčajné znamenia a zázraky zvlášť pre tých, ktorí ma tu budú vzývať vo svojich potrebách. Tento stĺp tu bude stáť až do konca vekov.“ Svätý Jakub na mieste vybudoval kaplnku, ktorá sa nazýva Santa Capilla (dnes je vo vnútri veľkej budovy Baziliky Panny Márie na Stĺpe). Potom sa svätý Jakub vrátil do vlasti a tam zomrel mučeníckou smrťou na rozkaz Herody Agrippy. Jeho telo naložili učeníci do loďky a pustili na more, aby nebolo zneuctené. Anjeli potom viedli loďku celým Stredozemným morom, až ju vlny vyplavili na španielskom pobreží v Galícii u mestečka Padrón. Tam telo údajne našli Jakubovi španielski učeníci, a preniesli ho na miesto, kde dnes stojí Santiago de Compostela. V tých miestach archeológovia objavili prostú stavbu z konca 8. storočia, prikrývajúcu hrob sáhronnou doskou. To zodpovedá vzniku tradície v dobe panovania cisára Karla Veľkého, zaznamenané v spise Concordia de Antereales z roku 1077.

Ostatky, relikvie

Jakub bol najprv pochovaný v Jeruzaleme. Podanie uvádza, že prví kresťania postavili na mieste Jakubovho umučenia v Jeruzaleme kostol svätého Jakuba. Odtiaľ boli jeho ostatky vraj za cisára Justiniána I. premiestnené do palestínskeho kláštora Raithu. Niekde je uvádzané, že kláštor stál pod horou Sinaj, a že to bolo okolo roku 70, keď tam postavili kláštor svätého Jakuba, dnešný Kláštor svätej Kataríny. Existuje i legenda, podľa ktorej Jakubove ostatky preniesli anjeli do paláca pohanky Lupy, ktorá sa v Španielsku stala kresťankou. Okolo miesta hrobu v jej paláci bol neskôr vystavaný chrám a mesto Santiago de Compostela.

Pravdepodobnejšie je zapísané vysvetlenie týkajúce sa prenesenia Jakubových ostatkov do Španielska troma mníchmi. Tí sa k tomu rozhodli v dobe, keď strážnici kláštora, ustanovení z potomkov otrokov, odpadli k islamu. K preneseniu azda vtedy došlo na ochranu pred Saracénmi. Neskôr bola za miesto zvolená Zaragoza, ale tá bola v roku 714 dobytá. Na ochranu pred Maurami vraj ostatky boli prenesené k Irii Flavii v Galícii, kde na čas upadli do zabudnutia a až za kráľa Alfonza Cudného (791–842) tam boli v mramorovej hrobke v roku 813 objavené biskupom Teodomírom z Irie. Údajne ako prvý si mimoriadneho hrobu všimol pustovník Pelayo, pričítajúc to trblietaniu sa hviezd. Keď kráľ Alfonz nad hrobom postavil ku cti sv. Jakuba v roku 816 chrám, ktorý bol posvätený 25. júla 816 (odvtedy je tento deň určený ako deň jeho sviatku), preložil k nemu biskup svoje sídlo a zároveň začalo okolo vyrastať mesto Santiago de Compostela.

O Jakubov hrob v Compostele sa najprv starali benediktíni, ale po nájazde Murov v roku 997 bol pôvodný chrám zničený. Kráľ Alfonz III. Veľký (Astúrsky) dal nad hrobom apoštola postaviť v rokoch 1075–1150 trojloďovú baziliku na pôdoryse latinského kríža s priečnou loďou a funkciou katedrály. Medzi jej architektonicky najvýznamnejšie časti patria z južnej strany portál zlatníkov a portál Slávy, tvoriaci hlavné priečelie katedrály. Ostatky sv. Jakuba boli uložené do strieborného sarkofágu v chrámovej krypte pod hlavným oltárom, nad nimi je po schodisku prístup k relikviárovému poprsiu svätého Jakuba, ktoré obsahuje svätcovu lebku. Pútnici ju môžu objať okolo ramien.

Relikvie a kostoly v Čechách, na Morave a na Slovensku

Do katedrály sv. Víta v Prahe sa v roku 1212 dostal zub a ďalšie dve čiastky z ostatkov svätého Jakuba. Ďalší ostatok bol vložený do základov minoritského kostola sv. Jakuba v Starom meste v Prahe, do kostola sv. Jakuba v Brne, do františkánskeho Kostola sv. Jakuba v Trnave, baziliky sv. Jakuba v Levoči, kostola v Želiezovciach. Ďalšie kostoly sv. Jakuba sa nachádzajú v Kysuckom Novom meste, Dubnici nad Váhom, vo Veľkom Šariši, mestskej časti Jakub v Banskej Bystrici, čiastočne zachovaná kaplnka sv. Jakuba v Bratislave – Starom meste pri Starej tržnici, kaplnka sv. Jakuba v Bardejove a v dedinke Livovská Huta pri Bardejove. V Čechách nájdeme kaplnku sv. Jakuba v Ivančiciach a ďalšie kostoly sv. Jakuba v Zbraslavi, Kutnej Hore, Českých Heřmaniciach, Sokolove a Jihlave.

Sviatok

Sviatok sa tradične oslavuje 25. júla s tým, že keď pripadne na nedeľu, zahajuje sa v Compostele svätý Jakubov rok (ustanovený pápežom Kalixtom II.). Pápež Alexander III. udelil Santiagu de Compostela titul Sväté mesto (ako má Jeruzalem a Rím) i odpustkové privilégiá. Santiago de Compostela sa stalo od 10. storočia najvýznamnejším pútnickým miestom stredoveku, ktoré pritiahlo až do 15. storočia viac pútnikov než Rím alebo Jeruzalem. K miestu na severozápade Španielska vznikli mnohé slávne pútnické cesty, ktoré sú dnes aj na Slovensku a vedú cez kláštory, kostoly, útulky a kaplnky. Svätojakubská pútnická cesta, Cesta sv. Jakuba alebo Jakubská cesta.

Miesto Jakubovho hrobu je stále predmetom veľkej úcty a dodnes je každoročne cieľom 250 000 pútnikov, nielen z Európy, ale i z celého sveta. Pútnici sem prichádzajú pešo, na koni alebo na bicykli.

Ikonografické znázorňovanie

Na starších znázorneniach vidíme Jakuba Staršieho ako apoštola, väčšinou s knihou či spisom evanjelia. Neskôr sa objavuje skoro vždy ako pútnik s palicou, klobúkom, brašnou a mušľou hrebenatkou. Podobne (tiež s pútnickým klobúkom, palicou a mušľou hrebenatkou) je znázorňovaný svätý Roch, ktorý ale na rozdiel od svätého Jakuba aj odkrýva svoje stehno (nad kolenom), alebo priamo ukazuje na ranu na ňom. Na pár zobrazeniach sú tiež atribúty jeho mučeníctva (atribút meča). A konečne poslednou verziou, používanou predovšetkým na Pyrenejskom polostrove, je znázornený sv. Jakub ako rytier maurobijec („Matamoros“, „bijec Maurov“, „Santiago Matamoro“). Svätý Jakub (Santiago) je uctievaný ako národný patrón Španielska, je hlavne patrónom pútnikov, bojovníkov, robotníkov, baníkov, klobučníkov, lekárnikov; vzývaný je aj v príhovore za dobré počasie i na ochranu pred reumatizmom. Jeho pamiatku zvlášť vzýva Bratstvo rytierov sv. Jakuba.

Svätojakubská mušľa

Symbolom pútnikov putujúcich do Santiaga de Compostely je svätojakubská mušľa. Pôvod mušle pochádza z legendy, podľa ktorej portugalský rytier stál v blízkosti prístaviska, kde stála loď, ktorá priviezla ostatky svätého Jakuba do Španielska. Keď jeho kôň videl podivuhodný a svetlý trblietajúci pás, ktorý dopadal z hviezd na apoštola, bol z pohľadu tak vydesený, že skočil do vody a vzal zo sebou do hlbín i rytiera. Rytier bol zachránený a vytiahnutý na palubu. Záchranci plný úžasu videli, že jeho telo bolo celkom pokryté svätojakubskými mušľami. Existujú i ďalšie legendy, ktoré sa viažu ku svätojakubskej mušli. Všetky majú v základe rovnakú predlohu príbehu, teda svätým Jakubom zázračne zachránení ľudia.