en fr de es pl sk

História

V katedrále sú podľa legendárnej a písomne zaznamenanej tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka, ktorý kázal v Španielsku. Ten bol okolo roku 800 pochovaný v Santiagu v archeologicky doloženom hrobe z rokov 813-833. Architektúra hrobky zodpovedá detailne parametrom Jeruzalémskej hrobky. Miesto časom padlo do rúk Maurov. V roku 814 sa podľa legendy objavili hviezdy a ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky znovu nájdene. Na mieste Jakubovho hrobu bol vystavený jednoduchý jednoloďový kostol, a ten sa stal pútnickým miestom, a preto bol od roku 1150 prestavaný na trojloďovú baziliku.

Prvá doložená oficiálna púť do Compostely sa uskutočnila v roku 951 a vykonal ju francúzsky biskup Godescalc z Le Puy. Vedľa cesty boli postupne umiestnené orientačné kamene, kamenné kríže, malé kaplnky a studničky. Vznikla radiálna sieť 12 pútnických ciest, vedúcich z Talianska, Francúzska a Portugalska. Neskôr pri nej boli zriadené kaplnky, kostoly a kláštory, poskytujúce pútnikom prístrešie a jedlo.

Prvý manuál pre putujúcich pochádza už z 12. storočia, keď ju pravdepodobne napísal Aymeric Picaud, pápežov sekretár pod názvom Liber Sancti Jacobi Rukopis obsahuje kázne, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba. Ďalej sa tu nachádza tiež popis trasy, umelecké diela, ktoré možno na ceste navštíviť a zvyky miestnych obyvateľov.

Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v stredoveku stala mušľa hrebenatka, či už skutočná, alebo vyobrazená na pútnickom odznaku, niekedy preťatá dvoma pútnickými palicami alebo s jakubským červeným krížom, ďalej fľaša na vodu z tykvy, klobúk zo širokou ochranou proti slnku, kabát pláštenka so širokým golierom a pútnicka palica z vetvičky stromu s vyrezaným prstencom a guličkou na konci rukoväte. Od roku 1987 je v celej Európe platný systém smerových značiek s touto mušľou a žltými šípkami pre označenie každej trasy Jakubskej cesty. Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v stredoveku stala mušľa hrebenatka veľká (Pecten maximus).

Súčasnosť a pútnictvo

Záujem o svätojakubskú púť začal prudko vzrastať koncom 80. rokov 20. storočia, k čomu prispela aj púť pápeža Jana Pavla II. i fakt, že v roku 1993 bola Svätojakubská cesta zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO a jej nové značenie podporené grantom Európskej únie.

Cesty a značenie

V Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku trasy svätojakubskej púte väčšinou kopírujú historické cesty (obchádzajú pochopiteľne priemyslové zóny a diaľnice), sú značené symbolom mušle a žltou šípkou, posledných 100 km je v pravidelných vzdialenostiach značené aj kamenným či betónovým pätníkom s mušľou na keramickej dlaždici a zo štítkom, na ktorom je číselný údaj – počet kilometrov a metrov do cieľa. Od roku 2005 sa pripájajú nové regióny v Európe a vznikli tak ďalšie Jakubské cesty v Poľsku, Slovinsku, Švajčiarsku, Čechách, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku i na Slovensku. Trasy používajú medzinárodne dohodnuté označenie jakubskú mušlu alebo žltú šípku, lebo oboje; prípadne značku červený svätojakubský kríž umiestnený na bielej Jakubskej mušli.

Dvanásť základných trás Jakubskej cesty „Camino“

Jakubská cesta medzinárodná trasa I-20 na Slovensku a jej vetvy

Na Slovensku sa oficiálna trasa Jakubskej cesty označuje I-20 a je zaevidovaná v európskych pútnickych trasách. Od roku 2012 je vyznačená trasa Perlová dolina – Plejsy, od roku 2013 Košice-Levoča, v roku 2014 otvorená trasa Levoča – Litmanová (prepojená s Poľskom Litmanová –Eliášovka – Nový Sacz), od roku 2015 je otvorená trasa Trnava – Svätý Jur – Bratislava – Viedeň, ktorá je cez Wolfsthal prepojená s Rakúskom a ďalšími trasami do Compostely. Trasa zo Slovenska k hrobu sv. Jakuba v Španielsku je dlhá 3333 km a prejsť celú ju je možné za 3 mesiace. Postupne pribúdajú značenia v regiónoch, ktoré zastrešujú organizácie Fóra Jakubskej cesty – Asociácia SK.

Iniciatíva Jakubskej cesty na Slovensku a historické prepojenia krajín

Na Slovensku sa oficiálna trasa Jakubskej cesty zrodila z iniciatívy Dr. Gerharda Weaga z Fóra Jakubskej cesty, Priateľov sv. Jakuba a Jakubskej cesty a partnerov Jakobswege Wien – Salzburg Rakúsko. Po medzinárodnom stretnutí vo Viedni a schválení trasy I-20 (Camino Europe) sa začala budovať na jar v roku 2012  v úseku Perlová dolina – Plejsy. V čase Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 trasa Košice – Kojšovská hoľa – Thurzov – Plejsy – Spišký hrad – Levoča bola slávnostne otvorená a požehnaná biskupom Milanom Lachom, SJ spolu s primátormi okolitých miest (17.11.2013). Na jar v roku 2014 bola druhá trasa Levoča – Kežmarok – Podolínec – Litmanová otvorená a požehnaná v Levoči. Prepojenie Jakubskej cesty na Rakúsko /Wolfsthal – Wien/ sa uskutočnilo v Bratislave na Teologickej fakulte TU dekanom Milan Lichner SJ (20. mája 2015). Trasa Jakubskej cesty Trnava kostol sv. Jakuba – Svätý Jur – Bratislava bola otvorená v roku 2015. Slávnostné prepojenie Jakubskej cesty Slovenska a Poľska sa po 700 rokoch uskutočnilo 29.8.2015 za účasti troch biskupov Litmanová – Eliášovka – Starý Sacz. Prvé zmienky o Jakubskej ceste a pútnikov putujúcich zo Slovenska do Compostely sa nachádzajú v Kronike Spiša a historických prameňoch z roku 1307. Organizácia Priatelia sv. Jakuba a Jakubskej cesty je jedinou oficiálnou organizáciou zo Slovenska zapísanou do zoznamu organizácii koordinujúcich Jakubské cesty v Európe.

Moravská a česká trasa I-24 a jej história

Od roku 2012 je vyznačená logom mušle aj prvá trasa Jakubskej cesty na Morave. Začína v Brne smer Mikulov a odtiaľ sa napája na Rakúsku trasu smer na Viedeň. V súčasnosti prebieha aj značenie trasy poľsko – česká hranica – Olomouc – Brno. Prvý český úsek bol k mezinárodnej svätojakubskej ceste slavnostne pripojený 15. júna 2003. Na českom území je svätojakubská cesta značená len nenápadným označením I – 24 v cípe bežnej turistickej smerovky a na vylepšenie značenia sa pripravuje. Istý počiatočný bod v Prahe bol pre púť do Compostely už od polovice 13. storočia v Chráme sv. Jakuba u minoritov na Starom meste podobne sa púť začínala aj v Jihlave a v Brne v kostole svätého Jakuba.  

 

© FJC SK SPRACOVANÉ PODĽA HISTORICKÝM MATERIÁLOV